Legenda

Bola veľmi inteligentná a veľmi dbala na disciplínu. S pôžitkom trestala služobníctvo za zanedbanie povinností. Trestala i najmenší priestupok čo najbolestivejšie a celé hodiny sa kochala na mukách úbohých trýznených bytostí. Za zle vykonanú prácu alebo za rozbitie nádoby ich najčastejšie pichala špendlíkom, prikladala horúce hladidlá na telo alebo ich posielala von počas zimných nocí a polievala studenou vodou zo studne.

Alžbete veľmi záležalo na jej výzore. Hodiny trávila pred zrkadlom, skrášľovala sa všelijakými masťami a obliekala sa do najkrajších šiat. Celý čas hľadala všelijaké odvary a kúzla na to, ako si udržať mladý a krásny vzhľad. Vedela, že muži chcú mlado vyzerajúcu ženu a tak bola ochotná urobiť preto všetko. Mladé slúžky vymenila za škaredé ohavy – Doru a Ilonu - pri ktorých sa cítila významnejšia. Na svojich prechádzkach vídala mladé devy a pýtala sa ich, ako si udržiavajú svoju krásu. Povedali jej, aby sa umývala každé ráno studenou vodou z potoka. To však nezaberalo a slúžka Dora jej povedala, že ju určite oklamali a samé sa kúpu v mlieku. Po dvoch týždňoch kúpania sa v čerstvom nadojenom mlieku, ktoré jej nosili poddaní však nevidela žiadne zmeny. Slúžky jej však tvrdili, že je krásna a vraj to pomáha. Ona im neverila a myslela si, že úprimný názor môže mať len chlap. A tak si zaobstarala šaša. Šašo Ficko bol zhrbený, poskrúcaný a kýval sa z boka na bok, ale hlavu nemal prázdnu. Pri prvom pohľade naňho sa Alžbeta až znechutila, ale rozhodla si ho nechať pre jeho pohotovú reč. Pani nič nerobila celé noci iba premýšľala, ako by mohla opeknieť. Jednu radu jej dal aj sám Ficko. Poradil jej, aby sa kúpala a umývala harmančekom. Raz po takomto kúpeli, keď ju služobná česala, tak jej omylom vytrhla jej vlasy. Grófka sa veľmi nahnevala a začala úbohú slúžku biť. Na jej ruke sa zrazu objavili kvapky krvi, ktoré Ilona začala hneď utierať. Alžbeta si však všimla, že pokožka na tomto mieste je ružovejšie a sviežejšia. Vyhlásila, že odteraz sa bude kúpať už iba v krvi. Rozkázala Ilone a Fickovi, aby jej našli mladé dievčatá a priviedli ich k nej. Fickovi sa to však nepozdávalo, pretože vedel, že nikto jej nedá krv len tak. A preto sa rozhodol, že mladým dievčatám nepovie skutočnú pravdu načo majú prísť na hrad. Mladé devy zlákali na ponuku práce. Vedeli, že dedinčania sú chudobní a budú vďační za každú prácu. To však ešte netušili, že kvôli túžbe po práci prídu o svoj vlastný život. Nakoniec sa Ilone podarilo zlanáriť jedno dievča, ktoré prišlo o muža. Narozprávala jej, ako dobre sa bude mať v službách panej a že si bude žiť ako princezná. Alžbeta však povedala, že dievča je príliš bledé a tak im prikázala, aby ju vykŕmili. To však mohlo trvať aj niekoľko týždňov a ona už nebola ochotná čakať. Tak poslala Doru do iného mesta, aby jej priviezla niekoho iného. Dora vošla do krčmy a dala sa do reči s krčmárkou. Povedala jej, že hľadá pomocnicu pre grófku. Krčmárka si hneď spomenula na svoju najmladšiu dcéru Amálku, akoby jej mohlo byť dobre v službách grófky. To Amálka ešte netušila, ako rýchlo príde o svoj život pre potreby inej ženy. Hneď na druhý deň sa tyranka vykúpala v jej krvi. Po kúpeli sa cítila ako znovuzrodená. Líčka mala ružové, ústa krásne malinové a pokožku hebkú ako malé bábätko. Na chvíľu bolo so svojím vzhľadom spokojná. V tom však prišla správa od Juraja Thurza, že sa chystá navštíviť čachtickú pani. Chcela naňho zapôsobiť a preto si povedala, že sa musí ešte aspoň raz vykúpať v krvi. Tento krát poslala Ficka, aby jej niekoho priniesol. Ten našiel mladú krásku, ale najprv ju nechcel obetovať pretože sa mu zapáčila. Nakoniec ju však priniesol grófke, lebo sa mu vyhrážala hladomorňou. Pani si hneď dopriala kúpeľ a bola si istá, že vyzerá minimálne o dvadsať rokov mladšie. O tom ju presvedčil aj pohľad do zrkadla. Potvrdil jej to aj sám palatín, ktorý sa okolo nej krútil ako kedysi, keď bola ešte mladá a závidel ju grófovi Nádasdymu. Keby bola Alžbeta skromnejšia a uspokojila by sa s troma dievčatami nemuselo dôjsť k toľkým nevinným vraždám. Ona chcela byť stále krajšia a svoju krásu si udržiavať. Preto sa stávalo to, že Ficko s Dorou a Ilonou museli chodiť a hľadať nové obete niekedy aj viackrát do týždňa. Prvé podozrenia začali mať ľudia, keď na hrad chodilo veľa mladých dievčat, no žiadne sa nevracali späť. Ficko so ženami si preto vymýšľali rôzne výhovorky typu, že dievčatá odišli z hradu v noci alebo ich pani vyhnala. Niektorí verili iní zase nie. Čím viac mladých dievčat sa strácalo, tým väčšie pochybnosti mali ľudia a chceli poznať skutočnú pravdu. Z hradu bolo počuť výkriky či stony, no niekedy to boli treskoty a dupoty. Preto sa začali trúsiť reči o bosoráctve. A možno ani teraz by nebolo ešte neskoro a na nič by sa neprišlo, keby sa pani uspokojila. Ona však stále nemala dosť a preto Ficko nechodil do ďalekých miest, ale brával dievčatá z najbližších dedín. Raz takto uniesol dievčinu menom Zuzka. Zuzku prišiel navštíviť Matúš, syn čachtického zemana. Rozhodol sa ju vyslobodiť, no oporu nenašiel ani u otca ani u farára Poničana. Ten mu tvrdil, že grófka je dobrá žena a nič zlé Zuzke nemôže spraviť. Matúš teda nemohol nič robiť. Onedlho však prišlo na jeho slová. Jeho sestru Marku tiež uniesli a sám otec sa ju vybral nájsť. Keď chcel vstúpiť do hradu, Alžbeta mu to nedovolila. Preto grófka začala vyzvedať od Ficka, kde na tie dievčatá chodí. Keď jej povedal, že sú z dediny, vynadala mu a pohrozila, že ak ešte raz privezie nejaké dievča z okolia Čachtíc vyskúša na ňom mučiace prístroje. On si však nedal povedať a dievčatá unášal naďalej z Čachtíc. Dcéry mizli aj významným mestským mužom a preto pochybnosti znova narastali. Ešte aj teraz sa našli takí, ktorí nechceli veriť čo je schopná urobiť Alžbeta. Nezvestných dievčat však narátali viac ako sto za necelý rok. Preto poslali farára Poničana skontrolovať situáciu na hrad. Na začiatku návštevy sa Alžbeta správala veľmi štedro a milo. No keď jej farár povedal, čo sa povráva v meste veľmi sa nahnevala a prikázala Poničana zavrieť do temnice, vraj si neplní svoje povinnosti a nechráni jej česť. Počas noci ho Ficko priniesol na chodbu, aby počúval čo sa deje v komnatách. Počul výkriky nevinných dievčat, aj krvilačný smiech slúžok spolu s ich paňou. Potom ho vyviedol pred hrad a odniesol do Prešporku. Už aj tu sa šírili kadejaké reči o krvavej grófke. Situácia si vyžiadala, aby to išiel skontrolovať niekto iný a nečakane bez ohlásenia. Na hrad mal ísť Alžbetin syn a zať spolu s palatínom. Ráno v ten deň však mala Alžbeta veľmi zlú náladu a preto poslala všetkých preč a sama trýznila dievča. V tom sa na dvore zrazu ozval dupot koní a Ficko vedel, že je zle. Bolo počuť už len výkriky a úbohé výhovorky panej. Snažila sa palatína presvedčiť, že slúžka sa správala veľmi nevhodne a tak ju musela potrestať. Palatín rýchlo priskočil k slúžke, tej už však nebolo pomoci. Dlhé klince hlboko zapichnuté v jej tele odsali všetku krv, ktorá v nej bola. Nádoba pod ňou bola plná čerstvej krvi. Grófka sa však tvárila, že sa nič nedeje a pánov pozvala do sály pre hostí. Po tomto strašnom odhalení sa nedalo už nič robiť. Situácia sa musela začať riešiť. Prišiel na rad súd a vypočúvania.

Či už je pravda akákoľvek, skutky Alžbety Báthoryovej by nemali ostať bez trestu, aj keď to bola vážená grófka so spoločenským postavením. Ale ako bolo vtedy zvykom, trestné prehrešky vážených ľudí sa vtedy buď prehliadali alebo sa im neprikladala až taká veľká vážnosť. Výnimkou nebol ani prípad Báthoryovej. Bez trestu neostala, ale či bola súdená spravodlivo, to už nech posúdi každý z nás.