Mladosť a manželstvo

Alžbeta sa narodila v roku 1560 v Nyirbátore. Otec Juraj Báthory a mama Anna Báthoryová pochádzali z jednej vetvy, ale odčlenili sa už v priebehu 14. storočia, čo je asi päť generácií takže nebola plodom blízkeho príbuzenského spojenia. Jej rodina patrila k najmocnejším a najbohatším rodom v Uhorsku. Písala aj rozprávala po maďarsky, latinsky a je pravdepodobné, že aj grécky a nemecky. Alžbeta bola kalvínka a predpokladá sa, že do kostola nechodila, ale modlila sa sama doma. Ako jedenásťročná sa zasnúbila s Františkom Nádašdym, ktorý mal vtedy šestnásť rokov. František bol potomkom palatína Tomáša Nádasdyho a jeho manželky Uršuly Kanizsayiovej, ktorí dlho nemohli mať deti. Bol veľmi vzdelaný a už v mladosti bol častým hosťom na kráľovskom dvore. Pre svojho otca znamenal veľmi veľa.  Tak ako jeho otec aj on bol milujúci manžel a na manželke mu veľmi záležalo. Krátko po zásnubách sa s Alžbetou presťahovali do zámku v Sárvári. V roku 1575 sa zosobášili, v tom čase boli už obaja sirotami. Toto manželstvo bolo dohodnuté už vopred, hlavným dôvodom boli majetkové záujmy. František priniesol do manželstva majetky na západe a Alžbeta zas na východe. Spojenie týchto dvoch majetkov ich spravilo jedným z najbohatších párov v Uhorsku. Ich prvé dieťa, ktoré sa dožilo dospelosti, sa narodilo až 10 rokov po ich spolužití. Niektoré zdroje tvrdia, že Alžbeta trpela psychickými ťažkosťami z toho, že nemala deti alebo že ich v tom čase mala neskoro v porovnaní s ostatnými. To sa však potom po pôrode zmenilo. Je možné, že predtým mali aj iné deti, ktoré sa nedožili dospelosti. V tých časoch sa viedli záznamy iba o dospelých ľuďoch a tak sa nedá presne určiť, koľko detí mali dokopy. Isté však je, že tri deti sa dožili dospelosti – Anna, Katarína a Pavol. Dcéra Uršuľa zomrela ako dieťa a najmladší syn Ondrej sa narodil v roku 1598 a zomrel ako päťročný. Ondrej sa narodil po dvadsiatich dvoch rokoch manželstva, čo svedčí o ich aktívnom manželskom živote. František sa medzi tým stal skvelým vojakom, ktorého sa jeho podriadení báli, ale si ho aj vážili. Vďaka svojej odvahe sa dostal do veľmi nebezpečných situácií, ale vždy sa mu podarilo vyviaznuť bez veľkých zranení. Počas manželovej neprítomností sa grófka energeticky chopila riadenia panstva. Obrovský majetok ležal na jej pleciach a ona sa oň musela starať. Cestovala po vzdialených panstvách, dozerala na to, aby sa načas odovzdávali dávky od poddaných, a aby úradníci vykonávali svoju prácu tak, ako majú. Kým boli deti ešte malé, musela sa starať aj o ne, dozerať na dojky a vychovávateľky. Niekedy chodila aj na poľovačky, jazdila na koni alebo absolvovala návštevy u príbuzných. Zvykom bolo chodiť skoro spať, no ak mala na zámku návštevu, zabávali sa aj do polnoci. Povrávalo sa, že Alžbeta mala ľúbostný pomer s vojakom aj so sluhom, čo však nebolo nič nezvyčajné v tej dobe. Raz dokonca aj s jedným ušla, ale o niekoľko dní sa vrátila naspäť a jej manžel ju prijal. Počas vojenských výprav mohol mať milenky aj jej manžel. František zomrel o desať rokov skôr ako jeho manželka.